Bernský salašnícky pes

 narodený: 27.4.2006

 

 

 

o Atoskovi...

Atos je mojim naozaj prvým naozajstným psom, ktorého som si kúpila za "vlastné" 

Po skončení školy, úspešnom zaradení sa do pracovného procesu a po nejakých tých stavebných úpravách na našom dome, som sa rozhodla a utvrdila v tom, že opäť je vhodná a tá najlepšia doba na zadováženie si štvornohého parťáka.

Začala zhánka a rozhodovanie aké plemeno to bude? S istotou som vedela len to, že to bude "drobček" a najlepšie chlpatý huňoš.

Prelúskavala som atlasy, internet, rozmýšľala som nadtým, čo tomu hafanovi budem môcť poskytnúť ja, aby bol u nás spokojný, či ma bude baviť nejaký ten šport....Po všetkých zhodnoteniach a úvahách ma to neustále vracalo k berňákom. Povaha by ku mne sedela a ten zjav nádhernej veľkej chlpatej trikolóry   Láska na prvý pohľad! Toho psa budem mať!

Tak začala naháňačka za šteniatkom. PP sa mi zdal zbytočný luxus (omyl!), "chovateľ" bol vybraný, šlo sa na prvú návštevu. Drobci mali 4 týždne. Bolo ich osem. Do oka mi padli dvaja mackovia, obaja rozkošný. Vedela som, že rozhodovať sa budem medzi týmito dvoma guličkami. Jedna z nich ma pri pestovaní poctivo okusovala....ako keby mi dával najavo - zober si mňa! Nuž, a tak sa aj stalo.

Zavážilo aj to, že druhý psík z môjho výberu mal v čase odberu čerstvo zoperovaný pruh. Proste osud a po pár týždňoch od prvej návštevy môj prvý berňáčik v živote putoval ku nám domov!

Odvtedy sa nejako zvláštne začal deliť môj život. Už som nespomínala, že aké to bolo keď som mala "toľko alebo toľko", alebo čo som vtedy robila, ale čas sa začal deliť na etapu "pred psom" a etapu "so psom" 

Atos si nás omotal okolo prsta všetkých. Zažili sme spolu už kadečo, chvalabohu, viac úsmevných príhod ako nešťastnejších (dúfam, že to tak aj ostane). Prešli sme si ničiteľským obdobím malého barbara voči rastlinám a kvetom, demolačným prácam na elektrickom vedení, klampiarskym úpravám na úbohej felícii a umeleckým úpravám textílií bytových aj tých na dvore pozabudnutých   

Atos splnil všetko to, čo som si o mojom psovi predstavovala. Má úžasnú dobrácku povahu, jeho láska síce niekedy bolí, ale snaží sa byť nežný a jemný. Je to proste krásna obríkovská dušička. Sem tam je tvrdohlavý, sem tam by bojoval (hlavne s inými samcami rovnakej veľkosti), ale je to inak dobrák od kosti, ktorý sa teší a poslintá každú našu návštevu.

Pôsobí vždy optimisticky a veselo. Napriek všetkému však stráži to svoje a svojich. Každú situáciu okomentuje hundraním jemu vlastným. Nadovšetko miluje piškóty a smradlavé sušené fujtajblíky. Najviac sa teší keď ideme von. Akonáhle zbadá obojok a vodítko predvedie "tóčo", obraty, výskoky a doskoky na moje úbohé končatiny.

Je to proste moje veľké zlato!